Vyhľadať
Close this search box.

Kvetná nedeľa.

V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka (konáriky vŕby alebo rakyty, pretože pučia na jar ako prvé), tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok.  Požehnanie zelených ratolestí zaviedla Cirkev ešte v 7. storočí. U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru.  Obrady Palmovej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio – utrpenie) – opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. V Gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Palmovú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie. Palmová nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter.  Slávenie Palmovej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi. Palmovou nedeľou sa začína Svätý týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie.
Večernou omšou vo Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok utrpenia a smrti Pána) a cez Svätú sobotu (Bielu sobotu), vrcholí Veľkonočnou vigíliou vo Svätej noci. Uzatvára sa vešperami Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Obrady Svätého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969. V januári 2016 Vatikán oznámil, že na obrad umývania nôh v rámci liturgie Štvrtku svätého týždňa (Zeleného štvrtka) možno vybrať osoby spomedzi všetkých členov Božieho ľudu. Rozhodol o tom Svätý Otec František, keď zmenil rubriku Rímskeho misála, ktorá doteraz predpisovala, že zástupcovia mali byť vybraní spomedzi mužov alebo chlapcov.

Aktuality

Podporte nás 2%

Nový 4-ročný odbor na Orave

Cirkevné gymnázium v Dolnom Kubíne
s rozšíreným vyučovaním informatiky
Otvárame aj v šk. roku 2024/25
Deň otvorených dverí bude
(piatok) 26.1.2024
alebo
(pondelok) 29. 1. 2024
o 10:00 v priestoroch školy

Potrebuješ pomoc?

Máš problém?
Si bez nálady a nevieš čo s tým?
Niekto ti ubližuje telesne, slovne,či na sociálnej sieti?
Nemáš sa komu zdôveriť?

Využi anonymné linky pomoci:

Národný projekt POP III